Bloghttp://zajdelova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskÚtek a návrat (zajdelova)V tomto izolovanom umelom tichu sa nedalo spávať. Akoby som aj beztak mohla ... Biele steny a chlad sa mi zahryzávali do spomienok a popukaná stropná omietka slúžila ako dokonalé premietacie plátno. Triasla som sa po celom tele, hoci tvár mi omývali prúdy horúcich sĺz, už viac som to nedokázala niesť ! Chcela som odhodiť bremeno, príliš ťažké na to, aby som ho vláčila celý život za sebou a pri každom otočení späť ma prijmelo sa rozpamätať. Nedokážem to ďalej, prečo sa však moje telo pokúša stále existovať, pýta si najzákladnejšie potreby, ktoré mu masochisticky odopieram. Ja ... nezaslúžim si to, dýchať, ráno sa zobúdzať. Sun, 13 Mar 2011 23:30:45 +0100http://zajdelova.blog.sme.sk/c/259364/Utek-a-navrat.html?ref=rssLastúrniky (zajdelova)Prstom kreslila do riedkeho vzduchu akési vodné víry. Vravievala o nich, že sú to lastúrniky. Jej malé ulity svetov, krehké vo svojej podstate, belavé až miestami presvitali. Bola stvoriteľom.Fri, 29 Jan 2010 13:46:35 +0100http://zajdelova.blog.sme.sk/c/217833/Lasturniky.html?ref=rssTamarin dvojitý život (zajdelova)Mala byť ako Panna Zázračnica. Okúzľujúcou múzou s prenikavou vôňou popadaného lístia, letmými pohybmi, záhadným úsmevom, mlčanlivá a predsa absolútne výstižná. Áno, taký bol plánSun, 17 Jan 2010 21:45:34 +0100http://zajdelova.blog.sme.sk/c/216621/Tamarin-dvojity-zivot.html?ref=rssJA alebo ONA ? (zajdelova)Vždy keď sedávala na posteli zahĺbená vo svojom imaginárnom svete myšlienok, ani si neuvedomovala, že podvedome hľadí na vlastnú tvár. Tento pocit ju upokojoval, aj keď si to presne neuvedomovala, milovala ho. Sledovať po milimetroch každý záhyb kože, vrásku, presne spočítať pehy na nose a definovať odtieň vlasov, či nájsť koniec nekonečných hĺbok očí. Bola to ona, len vďaka odrazu v zrkadle, presne vedela kým je, aspoň po fyzickej vonkajšej stránke.Sun, 06 Dec 2009 17:01:23 +0100http://zajdelova.blog.sme.sk/c/212367/JA-alebo-ONA.html?ref=rssDážď zlepených stránok (zajdelova)Mimovoľne som kráčala, s rukami hlboko zaborenými v útrobách zimného kabátu po neosvetlenej ulici našej malej milovano-nenávidenej dedine. V rámci šetrenia a tak často používanej čarovnej formulky prišla kríza dodýchalo aj posledné oranžové svetlo. Ostalo po ňom len slabé chradnúce cvaknutie. Na tvár mi dopadla prvá kvapka.Sun, 06 Dec 2009 12:15:31 +0100http://zajdelova.blog.sme.sk/c/212343/Dazd-zlepenych-stranok.html?ref=rssMarioneta predstáv (zajdelova)Malé polkruhy zlatých korálok sa ťahali neviditeľnou šnúrou priviazanou od starnúceho rámu na okne až k čelu postele. Na okamih jednoliatu vo pred definovanú dráhu prerušil predmet drzo stojaci v ceste tejto súhre okázalo sa hrajúcej na dokonalosť.  Nič sa však nedalo zabrániť príchodu do konečnej stanice, ľahkému dotknutiu ťažobných viečok.Sun, 06 Dec 2009 00:52:16 +0100http://zajdelova.blog.sme.sk/c/212322/Marioneta-predstav.html?ref=rss